Metal od A - Z

Škandinávske krajiny sú známe tým, že ľudkovia v nich žijúci si doposiaľ ctia staré tradície a tieto udržujú živé aj v dnešnej, podobným veciam nie príliš žičlivej dobe. Výnimkou nie je ani krajina „Troch koruniek“, povestná výrobou tej najfajnovejšej ocele. Tvrdosť života v ťažkých klimatických podmienkach sa však nepreniesla iba na oceľ, ale aj na hudbu ktorú do sveta Švédi exportujú a to tak, že veľmi úspešne. Takže je čas aby sme nazreli do jednej kováčskej dielne založenej v roku 1997, nad ktorou visí oceľovo špinavý názov – Soilwork. Šestica kováčov v roku 2005 ukula v poradí svoj šiesty nôž, ktorý pomenovala „Stabbing the drama“. Jeho podoba straší už z digipakového obalu, ale nás bude zaujímať tuhosť a ostrosť kúsku, ktorý je v ňom.

Spevák Bjorn „Speed“ Strid a banda okolo neho to pred vydaním tohto albumu určite nemala ľahké. Bolo zrejmé že očakávania sú obrovské. Vydanie prelomovej dosky „A Predator´s Portrait“ z roku 2001, rok na to nasledovanej famóznym kusom „Natural Born Chaos“, ktorý do dokonalosti dotiahol odkaz Predátorovho portrétu, čo kapelu definitívne katapultovalo na absolútny vrchol Gothenburskej školy melodického death/thrash metalu. Stali sa inšpiráciou pre mnohé ďalšie kapely, dokonca aj za veľkou mlákou, kde spriaznenosť napríklad s Killswitch Engage je nie len viditeľná, ale aj počuteľná. Eufóriu však mierne schladil album „Figure Number Five“ z roku 2003, ktorý jednoducho za svojimi predchodcami zaostával po všetkých stránkach. Dôvody očakávaní boli teda jasné. Pôjde kapela ktorá sa nikdy nebránila progresu vo svojej tvorbe dopredu, alebo vsadí na istotu svojich najlepších albumov? Odpoveď skupiny je tak trochu šalamúnska. Na ukutie albumu totiž použili ingrediencie v minulosti už použité, nanovo namiešané a zakalené skvelým zvukom. Základom je skvelý Speedov vokál, ktorý svojím chrapotom a revom trhá sluchové ústrojenstvo, aby ho najmä v refrénoch nechal čistým spevom trochu oddýchnuť. Čistého spevu je trochu viac ako bývalo zvykom a je niekedy využívaný aj mimo refrénov. Wichersove a Frenningove podladené gitary zdatne držia krok a režú tak ako sa patrí. Samozrejme, obaja páni sa striedajú v melodických vyhrávkach, ktoré sa vinú takmer celým albumom. Atmosféru dotvárajú výborné Karlssonove klávesy. Rytmika v podaní basáka Flinka a nového bicmana Verbeurena, je opäť tak ako v najlepších časoch ďalším hnacím motorom skladieb, skvele sekundujúcim vokálu. Najmä výkon bicmana je famózny a počúvať jeho neuveriteľne pestrú hru, kde sa v jednej skladbe dokáže prehnať niekoľkými žánrami, pri čom je stále úderný a nedovolí nikomu sa nudiť, napr. vo „Weapon of Vanity“. Mám pocit, že niekedy strháva pozornosť na seba a často som sa pristihol, že sa sústreďujem na jeho hru. Verbeurenov príchod do kapely je určite veľkou devízou aj do budúcna.

 Ten kto má rád staršiu tvorbu kapely, nájde si svoje, či to už je chytľavý otvárak „Stabbing the Drama“, skvelá a pestrá „Weapon of Vanity“, alebo „Stalemate“. Nájdu sa však aj prvky nie príliš bežné, v skladbách „Nerve“ alebo „One With the Flies“. Skladba „Blind Eye Halo“ je aj na pomery kapely nezvyčajne surovým, priam až brutálnym nárezom. Všetko bolo doposiaľ v poriadku, ale... Je tu záver dosky, ktorý tak trochu stráca dych, údernosť a fantáziu. Skladby „Fate in Motion“, „If Possible“ a „Wherever Thorns May Grow“ tak trochu prešľapujú za na mieste, akoby nevedeli či na doske ostať, alebo sa z nej radšej vypariť. Nie, nie sú to zlé veci, ale akoby Speedovcom vo vyhni ku koncu vyhasínal oheň a nechcelo sa im ho už rozdúchavať.  

„Stabbing the Drama“ je Soilwork so všetkým čo ku tomu patrí, death/threshové šialenstvo, vystavané na melodických základoch, podporené skvelým vokálom a vynikajúcimi inštrumentálnymi výkonmi. Neposúva síce tvorbu kapely dopredu, ale určite ju ani netlačí späť. Aj tento ich nôž je veľmi pevný a poriadne nabrúsený a to kapele zrejme zatiaľ stačí. Pevne však verím, že ich nepostihne osud krajanov z In Flames, ktorí zaradili už dávnejšie spiatočku. Takže neostáva nič iné, iba čakať s čím Soilwork prídu najbližšie a ja pevne verím že to poriadne nakopnú a neostanú v bludnom, nikam nevedúcom kruhu. Tí pre ktorých je „Stabbing the Drama“ prvé stretnutie s kapelou, budú určite nadšení. Tí ktorí poznajú ich staršiu tvorbu budú možno súhlasiť s tým, že ide o skvelý album, ktorý v rámci žánru s prehľadom valcuje väčšinu konkurencie, ale v internej hierarchii síce jednoznačne prevyšuje svojho predchodcu, zaostáva však za duom „Predator´s Portrait“ a „Natural Born Chaos“.

Nuclear Blast – 2005

SOILWORK:

Bjorn „Speed“ Strid – spev

Peter Wichers – gitara

Ola Frenning – gitara

Ola Flink – basa

Sven Karlsson – klávesy

Dirk Verbeuren – bicie

 

• 001 Stabbing The Drama
• 002 One With The Flies
• 003 Weapon Of Vanity
• 004 The Crestfallen
• 005 Nerve
• 006 Stalemate
• 007 Distance
• 008 Observation Slave
• 009 Fate In Motion
• 010 Blind Eye Halo
• 011 If Possible
• 012 Wherever Thorns May Grow

©Vytvořil Ahu©